Bratislava
23. januára (TASR) - Aj kocka cukru má svoj pamätník, a to v juhočeskom
mestečku Dačice. Práve v tunajšom cukrovare bol vyrobený prvý kockový
cukor na svete. Riaditeľ cukrovaru Jakub Krištof Rad ho prvý raz
vylisoval už v roku 1841, patent na výrobu mu však vo Viedni udelili 23.
januára 1843. V pondelok 23. januára uplynie 180 rokov od tohto
okamihu, ktorý sa dá považovať za oficiálne narodeniny kockového cukru.
Jakub Krištof Rad (Jacob Christoph Rad) sa narodil 25. marca 1799 vo
švajčiarskom meste Rheinfelden. V roku 1840 sa stal riaditeľom cukrovaru
v Dačiciach, mestečku neďaleko dnešnej česko-rakúskej hranice. Prispel k
modernizácii tunajšej výroby a zaviedol tu prvý parný stroj.
V tom čase sa vyrábal cukor v homoliach alebo v bochníkoch. Juliana
Radová, manželka Jakuba Krištofa Rada, žila čulým spoločenským životom,
čo sa spájalo aj s častými návštevami. Keď hostí ponúkala kávou alebo
čajom, bola nútená vysekávať cukor z homole, čo nebola celkom jednoduchá
úloha.
Keď si jedného dňa pri tejto činnosti poranila prst, obrátila sa na
svojho manžela, ale aj na ďalších predstaviteľov cukrovaru. Jakub
Krištof Rad ako správny muž vyhovel želaniu svojej ženy a zostrojil lis
na kockový cukor. Obsahoval 400 otvorov. Ešte vlhký cukor sa rozotrel v
lise, z ktorého potom vypadávali hotové kocky a tie sa ďalších desať až
dvanásť hodín sušili a tuhli. Tak pani Radová dostala ako bolestné tri
mesiace po svojom zranení svojrázny darček od muža: 350 kociek cukru.
Keď Jakub Krištof Rad v roku 1843 získal patent, predal ho dačickému
cukrovaru, ale aj do niektorých ďalších krajín, napríklad do Anglicka,
Švajčiarska či Nemecka. Dačický cukrovar začal dodávať na trh kocky s
názvom Čajový cukor (Thee-Zucker) alebo Viedenský kockový cukor (Wiener
Würfelzucker). Kocky sa vyrábali v dvoch veľkostiach – s hranou 1,2 cm
alebo 1,5 cm. Popri bielom cukre sa vyrábal aj cukor hnedý alebo
červený. Aj keď bol kockový cukor trochu drahší, získal si popularitu
pre jednoduchú manipuláciu. Výhodou tiež bolo, že sa kocky ľahko rátali.
Dačický cukrovar však postupne upadal, pretože sa nachádzal v oblasti,
kde sa nepestovala cukrová repa. Jej dovoz tak predražoval výrobu. V
roku 1846 sa Jakub Krištof Rad odsťahoval do Viedne a cukroval ukončil v
roku 1852 svoju činnosť. Na vynálezcu kockového cukru sa tak dočasne
zabudlo, kým ho nevypátral nemecký historik cukrovarníctva Rylc
Grotkass. Dačické múzeum a galéria našlo aj potomkov Jakuba Krištofa
Rada – medzi nimi jeho pravnučku Elizabeth Adlerovú, ktorá žije
striedavo vo Viedni a v Bratislave.
V Dačiciach tak ostal ako spomienka len pomník znázorňujúci kockový
cukor. Odhalili ho v roku 1983 a neskôr v jeho okolí osadili dvanásť
tabuliek v rôznych jazykoch, ktoré podčiarkujú svetový význam tunajšieho
vynálezu. V roku 2003 tiež na stene budovy niekdajšieho cukrovaru
odhalili pamätnú dosku za účasti potomkov Jakuba Krištofa Rada.
0